Dosť

Povedala som si už dosť,
moje srdce kričí,
a moja  duša cíti zlosť,
ja už nevládzem mám dosť.

Povedz mi !
Čo sa s tebou deje ?
Bojím sa !
Tvojej odpovede.

Strach a zvedavosť to ma zvnútra žerie,
Ten človek, ktorého som predtým poznala,
kde je ?
Ja viem že zle je.

Už som ti ľahostajná,
nechceš nič riešiť ?
Moja duša je uplakaná,
tak povedz mi pravdu aj keď to bude možno bolieť.

Necháš ma trápiť sa ?
Ty sa smeješ !
Tebe dobre je a ja trápim sa !
Ty to nevidíš ?

Pozerám sa na teba a moje srdce plače,
Aj keď mám chuť pozrieť sa ti do očí a chytiť ťa za ruku a  všetko ti povedať nejde to,
Bojím sa že takto ostane to.
Nie !

Nechcem na teba myslieť ale nejde to,
ty sa pozeráš na inú,
a ja trpím,
tak povedz mi, čo robiť mám ?
Ale nie !
Ja asi len snívam.

Ja už nevládzem a k zemi padám,
každý vidí ako sa trápim len ty nie !
Ja už ozaj neviem čo v tom je !
Je to veľmi zlé ?!

Tak už nemlč a povedz mi ako na tom sme !
Existuje ešte nádej na záchranu nášho "vzťahu" ?
Čo sa mi to deje ?
No kým sa spamätáš, pozor pozde bude !!!