Preskočiť na hlavný obsah

Dosť

Povedala som si už dosť,
moje srdce kričí,
a moja  duša cíti zlosť,
ja už nevládzem mám dosť.

Povedz mi !
Čo sa s tebou deje ?
Bojím sa !
Tvojej odpovede.

Strach a zvedavosť to ma zvnútra žerie,
Ten človek, ktorého som predtým poznala,
kde je ?
Ja viem že zle je.

Už som ti ľahostajná,
nechceš nič riešiť ?
Moja duša je uplakaná,
tak povedz mi pravdu aj keď to bude možno bolieť.

Necháš ma trápiť sa ?
Ty sa smeješ !
Tebe dobre je a ja trápim sa !
Ty to nevidíš ?

Pozerám sa na teba a moje srdce plače,
Aj keď mám chuť pozrieť sa ti do očí a chytiť ťa za ruku a  všetko ti povedať nejde to,
Bojím sa že takto ostane to.
Nie !

Nechcem na teba myslieť ale nejde to,
ty sa pozeráš na inú,
a ja trpím,
tak povedz mi, čo robiť mám ?
Ale nie !
Ja asi len snívam.

Ja už nevládzem a k zemi padám,
každý vidí ako sa trápim len ty nie !
Ja už ozaj neviem čo v tom je !
Je to veľmi zlé ?!

Tak už nemlč a povedz mi ako na tom sme !
Existuje ešte nádej na záchranu nášho "vzťahu" ?
Čo sa mi to deje ?
No kým sa spamätáš, pozor pozde bude !!!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Už je pozde na slzy

Som tu pri tebe napriek všetkému,
dávam ti ďalšiu šancu, tak sa jej ujmi, a tvoje "sme kamaráti " na javo daj mi.
Načo to všetko vlastne aj robím ? Aj tak si to nevšímaš ! A ja sa tu len trápim, Moje svetlo nádeje pomaly a iste zhasínaš.
Ja som dole, a ty si hore, ja plačem a ty sa smeješ. Vždy mi povieš iba jedno " nerieš "!
Prečo je osud taký krutý ? ale my nie sme dutý, máme city ako každý !
Prešiel prvý rok , druhý a tak to išlo však iba teraz si si to všimol, že náš kamarátský vzťah zmizol.
No teraz to zbytočne ľutuješ, už niet cesty späť. Teraz sa už nesmeješ, tam kde ťa nik nevidí plačeš !
No je pozde na ľútosť, je pozde na slzy, už pri mne stojí niekto druhý !

Prestala som veriť

Prestala som veriť vo všetko čo je dobré,
ty si tá osoba kvôli ktorej sa všetko zmenilo,
kvôli ktorej som sa zmenila ja,
kvôli ktorej som dlhé noci preplakala.

Ty si ten kvôli ktorému som sa trápila,
ty si ten ktorého som nadovšetko zbožňovala,
ty si ten za ktorého by som ruku do ohňa dala.
ty si ten s ktorým som sa ako v oblakoch cítila.

Ale teraz už pozde je,
ja zistila som že tvoje slová nie sú úprimné,
ja zložila som si ružové okuliare a nasadila iné tie reálne,
a povedali netráp sa už aj tak koniec je.

Povedali mi neplač on to aj tak nevidí,
povedali mi neľúb keď on neľúbi,
povedali netráp sa keď on to nerieší,
povedali mi preber sa už konečne do reality.

Ak si vôbec na mňa spomenieš a bude ti to ľúto,
neunúvaj sa snažiť sa,
bude pozde skazil si už všetko,
viac to už takto nejde ja už neodpustím ti to.

Tak za mnou nechoď keď si uvedomíš čo si urobil,
že si mi srdce zlomil,
že si mi bolesť urobil.

Spadla som na samé dno,
lebo moje srdce len teba chcelo.

No už som sa postavila na n…

Si tak blízko ale zároveň tak ďaleko

Si tak blízko a zároveň tak ďaleko,
ja už nedokážem povedať ani slovo,
moje srdce hovorí za mňa,
každý vidí že moju dušu smútok sprevádza.

Ja už nevládzem,
vidím ťa každý deň,
no každým tým jedným dňom je to horšie a horšie,
naša farba kamarátstva bledne.

Vari sa to nikdy neskončí ?
je to ako plavba na mori,
nekonečne dlhá,
a veľmi bolestivá.

Nechcem o teba prísť.
a hľadám skrýš,
aby nik moju bolesť nevidel.

Hovorí sa, že čas všetko vyrieší,
no nie je to tak iba vaše rany prehĺbi.

Si blízko a zároveň ďaleko,
nech sa to všetko skončí,
prosím neopúšťaj naše kamarátstvo.