Môj blog

Hlas môjho srdca mi hovorí, veď sme to mohli byť mi. Tak mi povedz čo sme zlého spravili? Akú prekážku sme neprekonali? Bola som na chybe ja či ty? Prečo sme si takto život zničili? Nádej o rozprávkovú lásku sme len tak zahodili, a naše osudy sa navždy rozdelii. Náš život sa v sekunde zmenil, a môj pohľad na lásku sa menil. Navždy si ma stratil, a od rozprávkovej lásky si nás oboch ukrátil.

Noc je tajná ako myšlienky v mojej hlave, túto vec mám  v hlave stále, strachu sa vzdajme, a s nocou sa skamaráťme. Deň si skráťme, noci šancu dajme, s láskou sa na ňu usmejem, a  nikdy sa jej chrbtom neotáčajme. Noc je krásna čarovná, ako dúha namaľovaná. Pekné chvíle v sebe schováva, a vždy pri nás ostáva. 

V srdci rôzne pocity mám, Tak čo s nimi robiť mám. Žiadne z nich nepoznám, a každú sekunde oheň v srdci mám. Mám na ten pocit myslieť, alebo zabudnúť. Tak ako sa mám rozhodnúť. Chcela by som ten ovládnuť. A ja to láskou nazvem, tento pocit až do smrti mať chcem. Či to zažijem to neviem. No viem že opustené srdce mať nechcem. Našla som srdce,ktoré sa s mojím spojilo, moje srdce tvojmu vždy verilo. No raz sa sklamalo, a tvoje slovo ho rozbilo.

Keď myslím na teba, myslíš aj ty na mňa? Cítiš to isté čo ja? Alebo sa moje city k tebe mýlia. Vzdať sa všetkého čo som v srdci nosila? Pre mňa to  veľa znamená. Tak  povedz prečo  sa so mnou zahrávaš? Alebo sa toho všetkého vzdávaš? Povedz či si zabudol na to všetko čo sme spolu zažili? Chcela by som aby sa moje oči i myseľ mýlili. A z tohto zlého sna sa prebudili, tak povedz prečo sme sa od seba tak vzdialili? Dokázal  by si žiť bezomňa? A ja bez teba? Alebo nás diaľka a čas  rozdelia. A do našich životov iný ľudia vkročia.

Tajomstvá sú ukryté v našej mysli, všetci by ich poznať chceli,  no čo ak by ste pravdou niekoho zranili, a do rúk osudu by sme sa vydali. Prezradiť ich druhým a zalomiť im kúsok zo seba, no nepovedať to nikomu by bola chyba, ten pocit že nie som na všetko sama mi chýba, a pomyslenie na to mi ešte väčšiu odvahu dodáva. Mám nad tým uvažovať, alebo to urobiť? Však  nechcela by som tím niečo pokaziť, a myslím že by som si mala pred druhými srdce otvoriť.

Hádky k ničomu nevedú, do šialenstva nás privedú, nepekné chvíľky nám dajú, no pre niektorých hádky nič neznamenajú. Stres je všade okolo  teba, s ľuďmi to robí veľa, na druhých pri sebe  nehľadia, a sny zbytočnými hádkami zahodia. Všetko zničené, pekné myšlienky zlomené. Všeko od seba oddelené, ach, tie hádky nezmyselné.

Vždy pri sebe, čo sa stane to nevieme. Slová ktoré sa nám nepáčia  si ku srdcu berieme, a pravdu počúvať neznesieme. Byť vždy spolu je myšlienka pekná, no pre niektorých  je to vec nereálna, pomyslenie že môžme byť vždy spolu, je nemožné dokonca neuveriteľné. Myslieť na to čo budete robiť, a nikomu nedovoliť vás rozdeliť, jeden druhého chrániť, a cestu po ktorej idete si upevniť.

Pocity sú´rôzne, niekedy sú priam hrozné. Sú to pre nás veci bežné, k nám chodia denne. U nás nie sú vždy vítane, v našej hlave neviditeľné, niekedy až nenahraditeľné, nie vždy napraviteľné. Sú s nami všade, no však nie vždy si to priznáte. Odvahu na to nemáte, budete mať lepší pocit ak si to priznáte.

Hnev je niečo zlé,čo nevieme ovládnuť, niektorí nevedia,že sa s ním nemôže zahrávať, no však nikdy sa netreba vzdávať. A naplno bez hnevu pokračovať. Správať sa nesprávne dokáže človeka nahnevať, nikdy sa nesmiete s ohňom zahrávať, no spomienky na to,keď ste boli nahnevaní, nikto nevie z mysle zamazať. Hnev je prejavom zlosti, sú to myšlienky ukryté v jednej pevnosti, a predstavy zlomyselnosti. No keď sa udobríte, je to pocit pokojnosti.

Ľudia nám do života úsmev doniesli, problémy aspoň na chvíľu v hlave zmazali. Plač úsmevom nahrádzali, odvahu  nám vždy dodávali. Čas nikdy nestrácali, a radostne s úsmevom na tvári si vykračovali. Do tvrdých stien narážali,  no všetko s úsmevom prekonali. Vždy nám náladu pozdvihli, problémy ako keby v sekunde zmizli. V čase,keď sme to nečakali prišli, a zlé myšlienky z hlavy odišli.

Radosť je tá najlepšia vec,ktorá nás stretla, preto pre nás všetko znamenala. Svoj strach prekonala, a zlých myšlienok sa vzdala. U niektorých je tá radosť malá, nepokoj z  našich duší nám brala. Väčšinou odvahu spraviť niečo nám dala, a tú hlavnú rolu stále u nás hrala. V boji sa vzdala, a realitu prijala. Radosť do našich sŕdc nám dala, no nikdy nás od seba neodháňala.

Žiť podľa predstáv je ako sen nesplnený, v reálnom svete je to režim bežný. Však zmeniť to môžme len my, lenže u nás sú to len premárnené dni. Sú to ako hry,ktoré nemajú zmysel, z očí do očí sa pravde pozrieť musel. V ružovom svete  si byť nemal, a predsa každý z nás realitu prijal. Radosť nám zmysel do života dala, no nikto do teraz nevedel, čo si znamenala, a stále znamenáš. A neskutočnú odvahu nám dodávaš.

Pred nenávisťou sa treba skryť, je to ako tenká niť. zo srdca zlé myšlienky musíš zmyť, tak postav sa a ku mne príď. Mal by si byť k druhým milý, veď všetká tá nenávisť ti hlavu mýli. Všetky tvoje  dobré stránky sa skryli a o mier sa bili. Ostatným okolo seba ste krivdili, keď vás tri krôčiky od spravedlnosti delili, druhých ste o opaku presviedčali. Keď ste to druhým v čas nepovedali,štastie ste za plot zahodili.

Hudba je môj život, sú to plné riadky nôt, na ktoré musím mať kód, tak zaspievaj a ďalej poď! Spev je ako záhrada plná kvetov, tak nerobme si ešte viac problémov. Je to hlava plná základov, a pieseň nie je naplnená samotou. Príklad do života nám dáva , a veľmi čudne sa správa. S našimi myšlienkami sa hráva, pre nás len spomienkou sa stáva.

Hviezdy žiaria na nebi, a povedia nám to sme my, čo sme vám šťastie priniesli. Tak povedz,prečo ste ho nám práve teraz zobrali. Keď sme vás tak potrebovali, v tých najťažších chvíľach ste nás opustili. Čas sa nám krátil pred očami, prečo ste nezostali s nami? S ohňom  si sa zahrával, a na následky si pozor nedával. Keď si bol v najhoršom, do seba si sa uzavrel. A nakoniec si zistil, že si všetko premeškal.

 Úcta k starkej k starkému, krásne momenty k tebe privedú. Skúsenosti ti odovzdajú, a vždy nás radi majú. Minulosť je brána ku spomienkam, s veľkou radosťou ich otváram. A nikdy ich pred vami nezatváram, pekné momenty si do srdca vnáram. Vždy ju pri sebe mám, nikdy na ňu nezabúdam. Starších ľudí si vážim, a ich slovo si v srdci strážim.

Prečo v sebe živiť plané nádej, keď to nie  je možné, v mysli sú to pocity hrozné. U nás sú to problémy bežné, otázku prečo máme v mysli bežne. Je to ako ukradnutá ranná rosa. Slza ktorá nám vypadla z oka. Hlava sa nám z toho motá ale pekná chvíľka nám odvahu dodá. Prečo sa niečo stane v tej nesprávnej chvíli? Keď sa osudy ľudí o život bili. A svoj smútok úsmevom na tvári skryli, do srdca otázku prečo ste nám  vryli.

Otázky sú v našom živote stále, no,že nájdete odpoveď na otázky nie je bežné. Veľa otázok v mojom srdci mám, tak povedzte mi ako ich vyriešiť  mám. Je to odpoveď klamlivá, pre nás dosť hanblivá. Pravda je pre všetkých potrebná, ale pre nedostupných ukrytá. Odpovede sú dokonané, sny nesplnené. Otázkami  prekazené, a ostatné otázky v srdci ostali nevyriešené.

Byť sám a nikoho nemať pri sebe, nikdy to nie sú chvíle ružové, dni nezmyselné, nie vždy nahraditeľné. V duchu si povieš prečo ja? trápiť sa v samote a v strachu mám? či sám seba nepoznám? Na to  byť sám však odvahu nemám. Strach ma ovláda, zlé myšlienky mi do srdca dá, s mojimi pocitmi  sa hrá, povedzte mi prečo ma stále strach ovláda.

Keď počuješ slovo taliansko je ti príjemne, zažiješ tam chvíle nadherné, spomienky nezabudnuteľné, a nápady neuveriteľné.  Vždy sa zamyslíš nad tímčo správíš, a povieš si že sa zmeniš, každému sa pozdravíš . A pekné slovo vyslovýš. Kamarátov si nájdeš, na prechádzku s nimi pôjdeš. Na všetky starosti zabudneš, a nové skúsenosti nadobudneš.

Možno áno, možno nie. Prečo to nie je veselé zafarbenie? Iba milý úsmev na perách. Zaujmavý deň prinesie nám, tak jeden úsmev darujem vám. Každý deň je úsmev sám, a je sám sebe pán. Teraz , kde mám ísť, keď nemám kam, a je koniec naším hrám.

Pýcha dážď zo sebou priniesla, druhým ľuďom ťažkosti doniesla. Slová v piesni skrátila a hlavou nikdy nepremýšľala. Svojou hlúposťou všetky šance premárnila, splniť sen si nedokázala. A všetkých okolo seba sklamala, no však  nikoho tam nezradila. Denne s výčitkami svedomia vstávala, lebo vedela, že by si svoj sen splniť dokázala. Však pýcha jej v tomto bránila. novú pieseň si nechala újsť, aj keď  vedela , čo to pre ňu znamená.

Nevinnosť je dobrá vlastnosť nikdy jej nie je dosť. Na nej si  vieme vybiť zlosť, je to predsa bežný hosť. Nevieme ju ovládnuť, je to ako  piesočná púšť. Tak stále nesmúť a pridaj si do života sviežu chuť. Tak ju len tak neodhoď, postav sa a ďalej choď, zlé myšlienky za hlavu hoď a na koniec  za ňou poď.

Opustený a sám v tme stratený, bojazlivý v duši pocit nevinný, vždy v sebe uzavretý, a pohľad na krajší svet je vzdialený. Nevieš čo si máš myslieť, kedy zostať,kedy odísť, s nikým by som  si ten pocit nechcel vymeniť, a zlých spomienok sa zbaviť. Nik ti pekné slovo nepovie, za tebou sa ani neobzrie, chvíľkami ťa  do šialenstva privedie, a samota ti do srdca bolesť donesie.

Príroda je klamná sem-tam len, nezbadáš jej krásy za jeden deň. V každom lese predsa uvidíš tvarovaný kmeň, ktorý je ako maľovaný svetlý deň. Každý deň je iný len, ako tvoj veľký sen, nad prírodou je veľká obloha a keď ideš hlbšie tak je to obrovský sen. Keď ide človek do lesa, tak je úplne vymenený. No každý pohľad na prírodu je nádherný. A predsa je len každý pohľad vzdialený.

Príroda je krásny sen, ktorý vidím každý deň. Je to okolie plných zmien, obklupuje nás prekrásna zeleň. Slnko svieti na zem, a je to  jediná vec,ktorú len počuť chcem. A krásu ktorá nás obklopuje prikryjem, a poškodené rastliny vodou zmijem. Krása kvetou je nekonečná, je to vec zreteľná, pretože to je realita nádherná a veľa pre nás v živote znamená.

Spomienky sú veľmi vzácne, niektoré sú príjemné, však niektoré zraniteľné, no na každej spomienke je niečo zaujmavé. Spomienka ktorá vám povie kto ste všetko sa vám zdá prenádherné, myslite si že cestu ku šťastiu nájdete, no nie je to tak pretože prekážky sú všade. Stratíte nádej na hľadanie správnej cesty, je to ťažké a veľmi, musíte sa veriť, a spomienky na skutočnosť premeniť.

Sny nie sú vždy skutočné, sú to pocity zmenené. Fantáziou nahradené, s prekážkou ceste prelomené. Tváre, ktoré sú zhrozené, snami ,ktoré sú ku nám  nemilé. Sú s nami aj myšlienky zlostné zlou realitou zakončené. Hry nesplnené, časom predĺžené. Priehradou predelené, ach,tie sny nezmyselné.

Jeseň je tu stále s nami, keď začneme s novými hrami. Prinesie nám nové dary, aby sme radosť mali. Sníva sa nám s ňou, keď zaspíme s dobrou náladou. Volám ťa príď za mnou. Keď ideme dolu záhradou.

Zrak je klamlivý a hovorí nám, že sme hambliví. Keď nás dva kroky od odvahy delili a nedokázali sme spraviť to čo sme chceli. Chceli by sme byť odvážni, no rozhodnutie je problém vážny, však  robíme si to sami, že nedokážeme začať s novými  hrami. Vidíme len to, čo chceme, 100 problémov denne. U nás to je predsa bežné, a máme byť úprimní, čo nie sme!

Hlava ma bolí, srdce sa mi zviera, ale smútok v mojej duši ešte stále neumiera. Slzy i tečú po tvári, ale v mojej hlave, sa mi ešte stále niečo marí. O spravodlivosti sme snili, s osudom sme sa bili. Úsmev za smútok, sme vymenili.

Láska je oheň pálivý! No však sami sme šťatie odhodili. Je to osud marnivý, ach,ten chalan hamblivý. Čas bol zbytočne stratený! Hádkami a škriepkami odhodený. Na perách úsmev stratený. Ach,tosrdce rozbité, nevernosťou prelomené. Srdce láskou sklamané, ružou v srdci prehĺbené.

Šanca na prežitie je malá, väčšinou sa s nami hrala. Dobré rady nám dala, a všetko pekné nám brala. Nikdy sa však nevzdala, od niektorých sa príliš vzdialila. Nie vždy nám radosť spravila, poniektorých z nás chránila. Byť s našimi blízkymi nám zabránila, chcieť byť lepšími nám nedovolila. Zlé spomienky nikdy nezmazala, kto ho vie čo s nami zamýšľala.

Život plný nástrah, prebieha vo viacerých fázach. Keď nás ovládne strach, a po všetkom ostane len prach. Nástrahy sú nové hry, kde hráme iba my. Stratené sny, pred nimi sa skry. Čakajú ťa všade, Všetci to poznáte, nikdy sa s ňou nehrajte, a uvedomte si, že je to veľmi vážne.