Môj blog

Prečo v sebe živiť plané nádej, keď to nie  je možné, v mysli sú to pocity hrozné. U nás sú to problémy bežné, otázku prečo máme v mysli bežne. Je to ako ukradnutá ranná rosa. Slza ktorá nám vypadla z oka. Hlava sa nám z toho motá ale pekná chvíľka nám odvahu dodá. Prečo sa niečo stane v tej nesprávnej chvíli? Keď sa osudy ľudí o život bili. A svoj smútok úsmevom na tvári skryli, do srdca otázku prečo ste nám  vryli.

Otázky sú v našom živote stále, no,že nájdete odpoveď na otázky nie je bežné. Veľa otázok v mojom srdci mám, tak povedzte mi ako ich vyriešiť  mám. Je to odpoveď klamlivá, pre nás dosť hanblivá. Pravda je pre všetkých potrebná, ale pre nedostupných ukrytá. Odpovede sú dokonané, sny nesplnené. Otázkami  prekazené, a ostatné otázky v srdci ostali nevyriešené.

Byť sám a nikoho nemať pri sebe, nikdy to nie sú chvíle ružové, dni nezmyselné, nie vždy nahraditeľné. V duchu si povieš prečo ja? trápiť sa v samote a v strachu mám? či sám seba nepoznám? Na to  byť sám však odvahu nemám. Strach ma ovláda, zlé myšlienky mi do srdca dá, s mojimi pocitmi  sa hrá, povedzte mi prečo ma stále strach ovláda.

Keď počuješ slovo taliansko je ti príjemne, zažiješ tam chvíle nadherné, spomienky nezabudnuteľné, a nápady neuveriteľné.  Vždy sa zamyslíš nad tímčo správíš, a povieš si že sa zmeniš, každému sa pozdravíš . A pekné slovo vyslovýš. Kamarátov si nájdeš, na prechádzku s nimi pôjdeš. Na všetky starosti zabudneš, a nové skúsenosti nadobudneš.

Možno áno, možno nie. Prečo to nie je veselé zafarbenie? Iba milý úsmev na perách. Zaujmavý deň prinesie nám, tak jeden úsmev darujem vám. Každý deň je úsmev sám, a je sám sebe pán. Teraz , kde mám ísť, keď nemám kam, a je koniec naším hrám.

Pýcha dážď zo sebou priniesla, druhým ľuďom ťažkosti doniesla. Slová v piesni skrátila a hlavou nikdy nepremýšľala. Svojou hlúposťou všetky šance premárnila, splniť sen si nedokázala. A všetkých okolo seba sklamala, no však  nikoho tam nezradila. Denne s výčitkami svedomia vstávala, lebo vedela, že by si svoj sen splniť dokázala. Však pýcha jej v tomto bránila. novú pieseň si nechala újsť, aj keď  vedela , čo to pre ňu znamená.

Nevinnosť je dobrá vlastnosť nikdy jej nie je dosť. Na nej si  vieme vybiť zlosť, je to predsa bežný hosť. Nevieme ju ovládnuť, je to ako  piesočná púšť. Tak stále nesmúť a pridaj si do života sviežu chuť. Tak ju len tak neodhoď, postav sa a ďalej choď, zlé myšlienky za hlavu hoď a na koniec  za ňou poď.

Opustený a sám v tme stratený, bojazlivý v duši pocit nevinný, vždy v sebe uzavretý, a pohľad na krajší svet je vzdialený. Nevieš čo si máš myslieť, kedy zostať,kedy odísť, s nikým by som  si ten pocit nechcel vymeniť, a zlých spomienok sa zbaviť. Nik ti pekné slovo nepovie, za tebou sa ani neobzrie, chvíľkami ťa  do šialenstva privedie, a samota ti do srdca bolesť donesie.

Príroda je klamná sem-tam len, nezbadáš jej krásy za jeden deň. V každom lese predsa uvidíš tvarovaný kmeň, ktorý je ako maľovaný svetlý deň. Každý deň je iný len, ako tvoj veľký sen, nad prírodou je veľká obloha a keď ideš hlbšie tak je to obrovský sen. Keď ide človek do lesa, tak je úplne vymenený. No každý pohľad na prírodu je nádherný. A predsa je len každý pohľad vzdialený.

Príroda je krásny sen, ktorý vidím každý deň. Je to okolie plných zmien, obklupuje nás prekrásna zeleň. Slnko svieti na zem, a je to  jediná vec,ktorú len počuť chcem. A krásu ktorá nás obklopuje prikryjem, a poškodené rastliny vodou zmijem. Krása kvetou je nekonečná, je to vec zreteľná, pretože to je realita nádherná a veľa pre nás v živote znamená.

Spomienky sú veľmi vzácne, niektoré sú príjemné, však niektoré zraniteľné, no na každej spomienke je niečo zaujmavé. Spomienka ktorá vám povie kto ste všetko sa vám zdá prenádherné, myslite si že cestu ku šťastiu nájdete, no nie je to tak pretože prekážky sú všade. Stratíte nádej na hľadanie správnej cesty, je to ťažké a veľmi, musíte sa veriť, a spomienky na skutočnosť premeniť.

Sny nie sú vždy skutočné, sú to pocity zmenené. Fantáziou nahradené, s prekážkou ceste prelomené. Tváre, ktoré sú zhrozené, snami ,ktoré sú ku nám  nemilé. Sú s nami aj myšlienky zlostné zlou realitou zakončené. Hry nesplnené, časom predĺžené. Priehradou predelené, ach,tie sny nezmyselné.

Jeseň je tu stále s nami, keď začneme s novými hrami. Prinesie nám nové dary, aby sme radosť mali. Sníva sa nám s ňou, keď zaspíme s dobrou náladou. Volám ťa príď za mnou. Keď ideme dolu záhradou.