Preskočiť na hlavný obsah

Prečo?

Prečo v sebe živiť plané nádej, keď to nie  je možné,
v mysli sú to pocity hrozné.
U nás sú to problémy bežné,
otázku prečo máme v mysli bežne.


Je to ako ukradnutá ranná rosa.
Slza ktorá nám vypadla z oka.
Hlava sa nám z toho motá
ale pekná chvíľka nám odvahu dodá.

Prečo sa niečo stane v tej nesprávnej chvíli?
Keď sa osudy ľudí o život bili.
A svoj smútok úsmevom na tvári skryli,
do srdca otázku prečo ste nám  vryli.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Výsledok mojích citov

Chcem prísť na jednu vec, sedím a v hlave milón myšlienok mám, sedím a len tak sa zamýšľám, že či toto je len sen, že či tá radosť bude zas len dočasná, že či budeš môj len, či naozaj pre teba neexistuje iná. Ja milujem ťa a viem že v mojom srdci už miesto nik iný nemá. Pomaly prichádza zima všetko je nádherné a našu krajinu zakryla biela perina a tak isto ako počasie sa mení a stále je väčšia zima aj moja láska je k tebe každým dňom váčšia.
Hory prenisť ? Či zniesť modré z neba ? Aj to je málo keď mám bojovať o teba, myslím na teba dňom i nocou, keď slnko vychádza či mesiac nám pod nohy svieti, keď padá hviezda, ja vravím si, nikdy ti neukážem čo je to zrada.

Niekto si povie že neexistuje nekonečno no ako ti mám povedať ako ťa milujem keď nekonečno je stále málo...!

Ty a Ja

Keď sa trápim, moje srdce do temnoty padá,
keď sa trápim premýšľam že čo zle robím,
či zasiahne ma zrada,
či sa tvoja láska voči mne stráca.

Ja už nevládzem nemám síl,
ja už nevládzem môj strach sa znovu objavil
a ja neviem čo robiť mám,
ja už nechápem týmto hrám.

Večer zaspávam a ty môj spánok strážiš,
zaspávam a ty mi vravíš,
ja milujem ťa, nidky ma nestratíš.

Tvoje dotyky do hlbokého spánku ma ukladajú,
no napriek všetkému moje obavy sa nestrácajú,
a sny v mojej hlave sa odohrávajú.

Si tam ty a ja
a láska v naších srdiach horí,
len my dvaja
tu na zemi
a po smrti aj v nebi

ja zobudila som sa a ty si pri mne stále bol povedal si,
ja tu budem stále neboj...




Si tak blízko ale zároveň tak ďaleko

Si tak blízko a zároveň tak ďaleko,
ja už nedokážem povedať ani slovo,
moje srdce hovorí za mňa,
každý vidí že moju dušu smútok sprevádza.

Ja už nevládzem,
vidím ťa každý deň,
no každým tým jedným dňom je to horšie a horšie,
naša farba kamarátstva bledne.

Vari sa to nikdy neskončí ?
je to ako plavba na mori,
nekonečne dlhá,
a veľmi bolestivá.

Nechcem o teba prísť.
a hľadám skrýš,
aby nik moju bolesť nevidel.

Hovorí sa, že čas všetko vyrieší,
no nie je to tak iba vaše rany prehĺbi.

Si blízko a zároveň ďaleko,
nech sa to všetko skončí,
prosím neopúšťaj naše kamarátstvo.