Môj blog

Záhrada moja čarovná, aká si krásna, aj ruža skalná radosť mi dáva. Jabloň,ktorá lásku rozdáva, korunou svojou pri západe slnka máva. Jej vôňa sa našou hádankou sa stáva, vo svetle slnka žiari ako láva. Ranná rosa,ktorá leží na lupienkoch margarétok, píše náš osud. Jej listy nám hovoria,kadiaľ ísť, a však nad mojou záhradou stojí mrak. Mrak plný kvapiek,ktoré zakrylo slnko. Slnko,ktoré sa na moju záhradu vždy usmievalo. Mrak rozpútal vojnu a bojoval ako drak, no v poslednej chvíli ho ovládol strach. A tak slnko zvíťazilo, na moju záhradu sa opäť usmievalo, tulipánom čarovné príbehy rozprávalo, a majestátnym stromom energiu dodávalo. Moja čarovná záhrada, si krásna pri východe i západe slnka. Si ako kniha,ktorá v sebe tajomstvá skrýva. Si ako obloha,ktorá sa raz usmieva a v zime býva opustená. Si ako figurína,ktorá stojí vo výklade podľa najnovšej módy oblečená. Viem,že moje slová a myšlienky sa v tebe nikdy nestratia. Keď vyjdem z domu a vkročím do ticha,

Stále rozmýšľam o tej chvíli, chvíli v ktorej sme obaja šťastný boli, slová ktoré nám zo srdca išli, pred tím z pekla vychádzali. A teraz čo si o tom všetkom myslieť mám, som zmetená a nechápem tím hrám, stále rozmýšľam a váham, ako nadišiel koniec tím hádkam. Však teraz stačí len pohľad, a všetko je vyriešené, no nechcela by som sa sklamať, ale dúfam v to,že ešte nie je všetko stratené. Tak pomôž mi vyriešiť túto záhadu, a ukáž mi tú správnu cestu, cestu po ktorej pôjdeme obaja, lebo ja stále verím,že náš úsmev lásku do našich sŕdc vnára.

Kiežby som vedela čas vrátiť späť, a všetko v sekunde zmeniť. Je to možné všetkých spomienok sa zbaviť, a pri tom nikoho nezraniť. Tak mi ukáž ako sa to robí, keď sa láska v srdci zrodí, ako sme to dopustiť mohli, aby sa naše srdcia tak zblížili. Aj keď sme vedeli že to nie je možné. a zrazu sa naše srdcia tak  vzdialili, tak prečo sme si dávali plané nádeje, a v sekunde ten príbeh nenaplnenej lásky nezmazali. Tak mi daj odpovede na moje otázky, nenachádzaš odpovede však, tak mi povedz čo sme pokazili, tvoju myseľ ovláda strach. Tak mi povedz na čom som? keď na teba myslím zúfala som, zbav ma pochybnosti a ukáž mi tú správnu cestu, tak poď so mnou po našej ceste osudu  a vylieč moje srdce i dušu.

Stačil okamih a náš život sa stal nočnou morou, žiaľ a bolesť kráča s ňou, všetko sa stalo záhadou, a tvoje slová stali slzou v mojom oku. Si tak blízko a zároveň tak ďaleko, čo sa to snami stalo? Naše srdcia sa vzdialili, v západe slnka si  mávali. Príbeh lásky sme  ukončili, nádherných chvíľ sa ukrátili, pred svetom sa ukrili, v púšti sa naveky stratili.

Čo to so mnou je, že aj keď nie sme spolu, iba tvoje meno v mojej hlave je, a keď sedím v parku tvoje slová sa mi vkradnú do mysle.  Láska či kamarátsvo ? Tak povedz mi čo to je? Tvoj pohľad ma metie, tak prečo sa to nám stalo. V mojom srdci sa vytvára plamienok lásky , a iba teba volá, Chcela by som aby sa naše pochybnosti stratili, ja verím že čas naše pochybnosti a prekážky zdolá. 

Ľudia nám do života úsmev doniesli, problémy aspoň na chvíľu v hlave zmazali, plač sme úsmevom nahradili, odvahu nám vždy dodávali. Čas nikdy nestrácali a radostne s úsmevom na tvári si vykračovali, do tvrdých stien narážali, no všetko s úsmevom  prekonali. Vždy nám náladu pozdvihli, problémy akoby v sekunde zmizli, v čase keď sme to nečakali prišli a zlé myšlienky z hlavy odišli.

Je veľmi krásne ale niekedy zradné. Bolí každá strata, veď je to len malá zrada. Keď sa cítim sama, melódia tvojej zrady mi silu dáva, a preto som samá záhada. Moja ruka ti na rozlúčku  máva a tvoj úsmev mojou kvapkou dažďa sa stáva. Tvoje  meno sa do mojej mysle vkráda, ale moja duša sa tvojho mena vzdáva.

Si svetlo mojej duše a každú sekundu sa mi vkrádaš do mysle, iba  tvoje srdce vie že to moje iba pre teba bije a tvoje meno sa mi vrylo do pamäte. Ja viem že naše svetlo lásky v tvojich očiach nikdy nezhaslo, aj keď chcem na teba zabudnúť nejde to, moja láska k tebe je večná, no už si neviem predstaviť ani sekundu bez teba. Tak mi pomôž zahojiť rany v mojom srdci, lebo iba ty mojim liekom si, nezrieknime sa tejto šanci, lásku do môjho srdca vráť mi.

S tebou mi je príjemne a cítim sa uvoľnená, na mojej tvári iba úsmev je, lebo byť bez teba je ako byť na dne mora. Len s tebou chcem byť, a na všetky problémy zabudnúť iba na teba sa chcem usmievať ak chceš byť šťastný iba so mnou buď. Kiežby sme vždy boli spolu a nikdy sa nerozdelili , je to ako sen spanilí, ktorý sme si spolu splnili.

Prepáč mi že som ťa zradila a teba s tým zabila, v srdci smútok ti spôsobila, ryhu do srdca som ti vryla,a teba tým odradila. Pozerám sa ti do očí a vidím tam ružu ,ktorá v tvojom srdci zvädla, odpusť mi veď som to tak nemyslela a v bludisku som zas zablúdila. Naša láska sa stratila, do oblakov odletela, šancu byť s tebou som premárnila a všetkých snov som sa  vzdala.