Záhrada moja čarovná, aká si krásna, aj ruža skalná radosť mi dáva. Jabloň,ktorá lásku rozdáva, korunou svojou pri západe slnka máva. Jej vôňa sa našou hádankou sa stáva, vo svetle slnka žiari ako láva. Ranná rosa,ktorá leží na lupienkoch margarétok, píše náš osud. Jej listy nám hovoria,kadiaľ ísť, a však nad mojou záhradou stojí mrak. Mrak plný kvapiek,ktoré zakrylo slnko. Slnko,ktoré sa na moju záhradu vždy usmievalo. Mrak rozpútal vojnu a bojoval ako drak, no v poslednej chvíli ho ovládol strach. A tak slnko zvíťazilo, na moju záhradu sa opäť usmievalo, tulipánom čarovné príbehy rozprávalo, a majestátnym stromom energiu dodávalo. Moja čarovná záhrada, si krásna pri východe i západe slnka. Si ako kniha,ktorá v sebe tajomstvá skrýva. Si ako obloha,ktorá sa raz usmieva a v zime býva opustená. Si ako figurína,ktorá stojí vo výklade podľa najnovšej módy oblečená. Viem,že moje slová a myšlienky sa v tebe nikdy nestratia. Keď vyjdem z domu a vkročím do ticha,