Preskočiť na hlavný obsah

Liek pre moju dušu

Záhrada moja čarovná,
aká si krásna,
aj ruža skalná radosť mi dáva.

Jabloň,ktorá lásku rozdáva,
korunou svojou pri západe slnka máva.
Jej vôňa sa našou hádankou sa stáva,
vo svetle slnka žiari ako láva.

Ranná rosa,ktorá leží na lupienkoch margarétok,
píše náš osud.
Jej listy nám hovoria,kadiaľ ísť,
a však nad mojou záhradou stojí mrak.

Mrak plný kvapiek,ktoré zakrylo slnko.
Slnko,ktoré sa na moju záhradu vždy usmievalo.
Mrak rozpútal vojnu a bojoval ako drak,
no v poslednej chvíli ho ovládol strach.

A tak slnko zvíťazilo,
na moju záhradu sa opäť usmievalo,
tulipánom čarovné príbehy rozprávalo,
a majestátnym stromom energiu dodávalo.

Moja čarovná záhrada,
si krásna pri východe i západe slnka.
Si ako kniha,ktorá v sebe tajomstvá skrýva.
Si ako obloha,ktorá sa raz usmieva a v zime býva opustená.
Si ako figurína,ktorá stojí vo výklade podľa najnovšej módy oblečená.
Viem,že moje slová a myšlienky sa v tebe nikdy nestratia.

Keď vyjdem z domu a vkročím do ticha,
všetky moje bolesti tvoje zákutia vyliečia.
Moja čarovná záhrada

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Už je pozde na slzy

Som tu pri tebe napriek všetkému,
dávam ti ďalšiu šancu, tak sa jej ujmi, a tvoje "sme kamaráti " na javo daj mi.
Načo to všetko vlastne aj robím ? Aj tak si to nevšímaš ! A ja sa tu len trápim, Moje svetlo nádeje pomaly a iste zhasínaš.
Ja som dole, a ty si hore, ja plačem a ty sa smeješ. Vždy mi povieš iba jedno " nerieš "!
Prečo je osud taký krutý ? ale my nie sme dutý, máme city ako každý !
Prešiel prvý rok , druhý a tak to išlo však iba teraz si si to všimol, že náš kamarátský vzťah zmizol.
No teraz to zbytočne ľutuješ, už niet cesty späť. Teraz sa už nesmeješ, tam kde ťa nik nevidí plačeš !
No je pozde na ľútosť, je pozde na slzy, už pri mne stojí niekto druhý !

Prestala som veriť

Prestala som veriť vo všetko čo je dobré,
ty si tá osoba kvôli ktorej sa všetko zmenilo,
kvôli ktorej som sa zmenila ja,
kvôli ktorej som dlhé noci preplakala.

Ty si ten kvôli ktorému som sa trápila,
ty si ten ktorého som nadovšetko zbožňovala,
ty si ten za ktorého by som ruku do ohňa dala.
ty si ten s ktorým som sa ako v oblakoch cítila.

Ale teraz už pozde je,
ja zistila som že tvoje slová nie sú úprimné,
ja zložila som si ružové okuliare a nasadila iné tie reálne,
a povedali netráp sa už aj tak koniec je.

Povedali mi neplač on to aj tak nevidí,
povedali mi neľúb keď on neľúbi,
povedali netráp sa keď on to nerieší,
povedali mi preber sa už konečne do reality.

Ak si vôbec na mňa spomenieš a bude ti to ľúto,
neunúvaj sa snažiť sa,
bude pozde skazil si už všetko,
viac to už takto nejde ja už neodpustím ti to.

Tak za mnou nechoď keď si uvedomíš čo si urobil,
že si mi srdce zlomil,
že si mi bolesť urobil.

Spadla som na samé dno,
lebo moje srdce len teba chcelo.

No už som sa postavila na n…

Si tak blízko ale zároveň tak ďaleko

Si tak blízko a zároveň tak ďaleko,
ja už nedokážem povedať ani slovo,
moje srdce hovorí za mňa,
každý vidí že moju dušu smútok sprevádza.

Ja už nevládzem,
vidím ťa každý deň,
no každým tým jedným dňom je to horšie a horšie,
naša farba kamarátstva bledne.

Vari sa to nikdy neskončí ?
je to ako plavba na mori,
nekonečne dlhá,
a veľmi bolestivá.

Nechcem o teba prísť.
a hľadám skrýš,
aby nik moju bolesť nevidel.

Hovorí sa, že čas všetko vyrieší,
no nie je to tak iba vaše rany prehĺbi.

Si blízko a zároveň ďaleko,
nech sa to všetko skončí,
prosím neopúšťaj naše kamarátstvo.