Preskočiť na hlavný obsah

Liek pre moju dušu

Záhrada moja čarovná,
aká si krásna,
aj ruža skalná radosť mi dáva.

Jabloň,ktorá lásku rozdáva,
korunou svojou pri západe slnka máva.
Jej vôňa sa našou hádankou sa stáva,
vo svetle slnka žiari ako láva.

Ranná rosa,ktorá leží na lupienkoch margarétok,
píše náš osud.
Jej listy nám hovoria,kadiaľ ísť,
a však nad mojou záhradou stojí mrak.

Mrak plný kvapiek,ktoré zakrylo slnko.
Slnko,ktoré sa na moju záhradu vždy usmievalo.
Mrak rozpútal vojnu a bojoval ako drak,
no v poslednej chvíli ho ovládol strach.

A tak slnko zvíťazilo,
na moju záhradu sa opäť usmievalo,
tulipánom čarovné príbehy rozprávalo,
a majestátnym stromom energiu dodávalo.

Moja čarovná záhrada,
si krásna pri východe i západe slnka.
Si ako kniha,ktorá v sebe tajomstvá skrýva.
Si ako obloha,ktorá sa raz usmieva a v zime býva opustená.
Si ako figurína,ktorá stojí vo výklade podľa najnovšej módy oblečená.
Viem,že moje slová a myšlienky sa v tebe nikdy nestratia.

Keď vyjdem z domu a vkročím do ticha,
všetky moje bolesti tvoje zákutia vyliečia.
Moja čarovná záhrada

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrada

Srdce mi stláča, ach to tá pomalá a istá zrada, moje nadšenie sa stráca, prichádza zlosť a pocit sklamania. Zdá sa mi že je ďaleko ale je za rohom, tá zrada čo  zraní moje srdce jedným slovom, strácam ťa a neviem sa s tým zmieriť, strácaš sa mi pred očami, čo mám s tým robiť ? Ukončiť to jedným skokom ? Či ukončiť to hnevom, Ukončiť to nenávisťou? Či ukončiť to slzou, Dušou skrz svieca zhasla. Nádej, láska radosť na dno padla Mesiac zanikol, ruža zvädla, A myseľ sa tichom niesla

Láska či kamarátstvo?

Čo to so mnou je, že aj keď nie sme spolu, iba tvoje meno v mojej hlave je, a keď sedím v parku tvoje slová sa mi vkradnú do mysle.  Láska či kamarátsvo ? Tak povedz mi čo to je? Tvoj pohľad ma metie, tak prečo sa to nám stalo. V mojom srdci sa vytvára plamienok lásky , a iba teba volá, Chcela by som aby sa naše pochybnosti stratili, ja verím že čas naše pochybnosti a prekážky zdolá. 

Aj ja som len človek

Aj ja som len človek, tak zapamätaj si to, nemám srdce s kameňa, ty si pokúšal nevidel si aké je krehké a rozbil si ho. Moje srdce bolo neskúsené, krehké ešte nikým nedotknuté, až kým si neprišiel ty, zmysel života ukázal si mi. Naše rozhovory,  naše spomienky v srdci si ukrývam, a nik mi och nevezme, ty si bol prvý ktorého si vzialo moje srdce. ty si ten koho si na spoločný život moje srdce si vybralo. Prešlo pár dní, a naše kamarátstsvo a zaspalo a teraz tuho spí, lebo naše rozhovory stratili sa už to nie je to čo bolo, mám strach čo ak je koniec, moja duša by krvácala a srdce od bolesti prasklo.