Preskočiť na hlavný obsah

Všetko skončilo

Už neverila som, už láska v mojích očiach neexistovala, už ani nedúfala som, že raz budem šťastná. Vonku vtáčiky si štebotali,že dvaja sa prechádzali, chlapec a dievča boli to, dievča šťastné vysmiaté plné radosti, on v nej zapálil oheň pravej lásky a chlapec už v lásku neveriaci, usmieval sa a hovoril jej o prichádzajúcej jeseni, o tom ako farebné listy opadať budú a že to isté sa deje s ním on prestal veriť v lásku, lásku dvoch ľudí a z jeho srdca zmizla tak ako zo stromu listy, ktoré na jeseň opadajú. Dievča zosmtunelo ticho ostalo, v jej srdci začal fúkať vietor a chce ten plameň zahasiť no postupom času aj dievča prestáva veriť že existuje láska dvoch ľudí a že srdcia jedno vytvorí.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Si tak blízko ale zároveň tak ďaleko

Si tak blízko a zároveň tak ďaleko, ja už nedokážem povedať ani slovo, moje srdce hovorí za mňa, každý vidí že moju dušu smútok sprevádza. Ja už nevládzem, vidím ťa každý deň, no každým tým jedným dňom je to horšie a horšie, naša farba kamarátstva bledne. Vari sa to nikdy neskončí ? je to ako plavba na mori, nekonečne dlhá, a veľmi bolestivá. Nechcem o teba prísť. a hľadám skrýš, aby nik moju bolesť nevidel. Hovorí sa, že čas všetko vyrieší, no nie je to tak iba vaše rany prehĺbi. Si blízko a zároveň ďaleko, nech sa to všetko skončí, prosím neopúšťaj naše kamarátstvo.

Už je pozde na slzy

Som tu pri tebe napriek všetkému, dávam ti ďalšiu šancu, tak sa jej ujmi, a tvoje "sme kamaráti " na javo daj mi. Načo to všetko vlastne aj robím ? Aj tak si to nevšímaš ! A ja sa tu len trápim, Moje svetlo nádeje pomaly a iste zhasínaš. Ja som dole, a ty si hore, ja plačem a ty sa smeješ. Vždy mi povieš iba jedno " nerieš "! Prečo je osud taký krutý ? ale my nie sme dutý, máme city ako každý ! Prešiel prvý rok , druhý a tak to išlo však iba teraz si si to všimol, že náš kamarátský vzťah zmizol. No teraz to zbytočne ľutuješ, už niet cesty späť. Teraz sa už nesmeješ, tam kde ťa nik nevidí plačeš ! No je pozde na ľútosť, je pozde na slzy, už pri mne stojí niekto druhý !

Zrada

Srdce mi stláča, ach to tá pomalá a istá zrada, moje nadšenie sa stráca, prichádza zlosť a pocit sklamania. Zdá sa mi že je ďaleko ale je za rohom, tá zrada čo  zraní moje srdce jedným slovom, strácam ťa a neviem sa s tým zmieriť, strácaš sa mi pred očami, čo mám s tým robiť ? Ukončiť to jedným skokom ? Či ukončiť to hnevom, Ukončiť to nenávisťou? Či ukončiť to slzou, Dušou skrz svieca zhasla. Nádej, láska radosť na dno padla Mesiac zanikol, ruža zvädla, A myseľ sa tichom niesla