Už neverila som, už láska v mojích očiach neexistovala, už ani nedúfala som, že raz budem šťastná. Vonku vtáčiky si štebotali,že dvaja sa prechádzali, chlapec a dievča boli to, dievča šťastné vysmiaté plné radosti, on v nej zapálil oheň pravej lásky a chlapec už v lásku neveriaci, usmieval sa a hovoril jej o prichádzajúcej jeseni, o tom ako farebné listy opadať budú a že to isté sa deje s ním on prestal veriť v lásku, lásku dvoch ľudí a z jeho srdca zmizla tak ako zo stromu listy, ktoré na jeseň opadajú. Dievča zosmtunelo ticho ostalo, v jej srdci začal fúkať vietor a chce ten plameň zahasiť no postupom času aj dievča prestáva veriť že existuje láska dvoch ľudí a že srdcia jedno vytvorí.
Čo to so mnou je, že aj keď nie sme spolu, iba tvoje meno v mojej hlave je, a keď sedím v parku tvoje slová sa mi vkradnú do mysle. Láska či kamarátsvo ? Tak povedz mi čo to je? Tvoj pohľad ma metie, tak prečo sa to nám stalo. V mojom srdci sa vytvára plamienok lásky , a iba teba volá, Chcela by som aby sa naše pochybnosti stratili, ja verím že čas naše pochybnosti a prekážky zdolá.
Komentáre
Zverejnenie komentára