Už neverila som, už láska v mojích očiach neexistovala, už ani nedúfala som, že raz budem šťastná. Vonku vtáčiky si štebotali,že dvaja sa prechádzali, chlapec a dievča boli to, dievča šťastné vysmiaté plné radosti, on v nej zapálil oheň pravej lásky a chlapec už v lásku neveriaci, usmieval sa a hovoril jej o prichádzajúcej jeseni, o tom ako farebné listy opadať budú a že to isté sa deje s ním on prestal veriť v lásku, lásku dvoch ľudí a z jeho srdca zmizla tak ako zo stromu listy, ktoré na jeseň opadajú. Dievča zosmtunelo ticho ostalo, v jej srdci začal fúkať vietor a chce ten plameň zahasiť no postupom času aj dievča prestáva veriť že existuje láska dvoch ľudí a že srdcia jedno vytvorí.
Si tak blízko a zároveň tak ďaleko, ja už nedokážem povedať ani slovo, moje srdce hovorí za mňa, každý vidí že moju dušu smútok sprevádza. Ja už nevládzem, vidím ťa každý deň, no každým tým jedným dňom je to horšie a horšie, naša farba kamarátstva bledne. Vari sa to nikdy neskončí ? je to ako plavba na mori, nekonečne dlhá, a veľmi bolestivá. Nechcem o teba prísť. a hľadám skrýš, aby nik moju bolesť nevidel. Hovorí sa, že čas všetko vyrieší, no nie je to tak iba vaše rany prehĺbi. Si blízko a zároveň ďaleko, nech sa to všetko skončí, prosím neopúšťaj naše kamarátstvo.
Komentáre
Zverejnenie komentára