Už neverila som, už láska v mojích očiach neexistovala, už ani nedúfala som, že raz budem šťastná. Vonku vtáčiky si štebotali,že dvaja sa prechádzali, chlapec a dievča boli to, dievča šťastné vysmiaté plné radosti, on v nej zapálil oheň pravej lásky a chlapec už v lásku neveriaci, usmieval sa a hovoril jej o prichádzajúcej jeseni, o tom ako farebné listy opadať budú a že to isté sa deje s ním on prestal veriť v lásku, lásku dvoch ľudí a z jeho srdca zmizla tak ako zo stromu listy, ktoré na jeseň opadajú. Dievča zosmtunelo ticho ostalo, v jej srdci začal fúkať vietor a chce ten plameň zahasiť no postupom času aj dievča prestáva veriť že existuje láska dvoch ľudí a že srdcia jedno vytvorí.
Srdce mi stláča, ach to tá pomalá a istá zrada, moje nadšenie sa stráca, prichádza zlosť a pocit sklamania. Zdá sa mi že je ďaleko ale je za rohom, tá zrada čo zraní moje srdce jedným slovom, strácam ťa a neviem sa s tým zmieriť, strácaš sa mi pred očami, čo mám s tým robiť ? Ukončiť to jedným skokom ? Či ukončiť to hnevom, Ukončiť to nenávisťou? Či ukončiť to slzou, Dušou skrz svieca zhasla. Nádej, láska radosť na dno padla Mesiac zanikol, ruža zvädla, A myseľ sa tichom niesla
Komentáre
Zverejnenie komentára