Srdce mi stláča, ach to tá pomalá a istá zrada, moje nadšenie sa stráca, prichádza zlosť a pocit sklamania. Zdá sa mi že je ďaleko ale je za rohom, tá zrada čo zraní moje srdce jedným slovom, strácam ťa a neviem sa s tým zmieriť, strácaš sa mi pred očami, čo mám s tým robiť ? Ukončiť to jedným skokom ? Či ukončiť to hnevom, Ukončiť to nenávisťou? Či ukončiť to slzou, Dušou skrz svieca zhasla. Nádej, láska radosť na dno padla Mesiac zanikol, ruža zvädla, A myseľ sa tichom niesla
Keď sa trápim, moje srdce do temnoty padá, keď sa trápim premýšľam že čo zle robím, či zasiahne ma zrada, či sa tvoja láska voči mne stráca. Ja už nevládzem nemám síl, ja už nevládzem môj strach sa znovu objavil a ja neviem čo robiť mám, ja už nechápem týmto hrám. Večer zaspávam a ty môj spánok strážiš, zaspávam a ty mi vravíš, ja milujem ťa, nidky ma nestratíš. Tvoje dotyky do hlbokého spánku ma ukladajú, no napriek všetkému moje obavy sa nestrácajú, a sny v mojej hlave sa odohrávajú. Si tam ty a ja a láska v naších srdiach horí, len my dvaja tu na zemi a po smrti aj v nebi ja zobudila som sa a ty si pri mne stále bol povedal si, ja tu budem stále neboj...