Preskočiť na hlavný obsah

Dosť

Povedala som si už dosť,
moje srdce kričí,
a moja  duša cíti zlosť,
ja už nevládzem mám dosť.

Povedz mi !
Čo sa s tebou deje ?
Bojím sa !
Tvojej odpovede.

Strach a zvedavosť to ma zvnútra žerie,
Ten človek, ktorého som predtým poznala,
kde je ?
Ja viem že zle je.

Už som ti ľahostajná,
nechceš nič riešiť ?
Moja duša je uplakaná,
tak povedz mi pravdu aj keď to bude možno bolieť.

Necháš ma trápiť sa ?
Ty sa smeješ !
Tebe dobre je a ja trápim sa !
Ty to nevidíš ?

Pozerám sa na teba a moje srdce plače,
Aj keď mám chuť pozrieť sa ti do očí a chytiť ťa za ruku a  všetko ti povedať nejde to,
Bojím sa že takto ostane to.
Nie !

Nechcem na teba myslieť ale nejde to,
ty sa pozeráš na inú,
a ja trpím,
tak povedz mi, čo robiť mám ?
Ale nie !
Ja asi len snívam.

Ja už nevládzem a k zemi padám,
každý vidí ako sa trápim len ty nie !
Ja už ozaj neviem čo v tom je !
Je to veľmi zlé ?!

Tak už nemlč a povedz mi ako na tom sme !
Existuje ešte nádej na záchranu nášho "vzťahu" ?
Čo sa mi to deje ?
No kým sa spamätáš, pozor pozde bude !!!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrada

Srdce mi stláča, ach to tá pomalá a istá zrada, moje nadšenie sa stráca, prichádza zlosť a pocit sklamania. Zdá sa mi že je ďaleko ale je za rohom, tá zrada čo  zraní moje srdce jedným slovom, strácam ťa a neviem sa s tým zmieriť, strácaš sa mi pred očami, čo mám s tým robiť ? Ukončiť to jedným skokom ? Či ukončiť to hnevom, Ukončiť to nenávisťou? Či ukončiť to slzou, Dušou skrz svieca zhasla. Nádej, láska radosť na dno padla Mesiac zanikol, ruža zvädla, A myseľ sa tichom niesla

Aj ja som len človek

Aj ja som len človek, tak zapamätaj si to, nemám srdce s kameňa, ty si pokúšal nevidel si aké je krehké a rozbil si ho. Moje srdce bolo neskúsené, krehké ešte nikým nedotknuté, až kým si neprišiel ty, zmysel života ukázal si mi. Naše rozhovory,  naše spomienky v srdci si ukrývam, a nik mi och nevezme, ty si bol prvý ktorého si vzialo moje srdce. ty si ten koho si na spoločný život moje srdce si vybralo. Prešlo pár dní, a naše kamarátstsvo a zaspalo a teraz tuho spí, lebo naše rozhovory stratili sa už to nie je to čo bolo, mám strach čo ak je koniec, moja duša by krvácala a srdce od bolesti prasklo.

Láska či kamarátstvo?

Čo to so mnou je, že aj keď nie sme spolu, iba tvoje meno v mojej hlave je, a keď sedím v parku tvoje slová sa mi vkradnú do mysle.  Láska či kamarátsvo ? Tak povedz mi čo to je? Tvoj pohľad ma metie, tak prečo sa to nám stalo. V mojom srdci sa vytvára plamienok lásky , a iba teba volá, Chcela by som aby sa naše pochybnosti stratili, ja verím že čas naše pochybnosti a prekážky zdolá.